VEDENIE ZBORU
Zbor je vedený štvorčlenným staršovstvom na čele s kazateľom zboru. Vikár Roman Dirda (pripravujúci sa kazateľ) je zodpovedný za náš dcérsky zbor vo Vítkovciach.
Juraj Sabol
kazateľ a správca zboru
Roman Dirda
vikár zboru vo Vítkovciach
Ing. Ján Klein
podpredseda staršovstva
Daniel Gregoire
starší
Ing. Ladislav Pacanovský
hospodár zboru, starší
ČO JE CIRKEV BRATSKÁ?
Cirkev bratská je jednou z evanjelikálnych cirkví na Slovensku. Za jediné meradlo a autoritu svojej viery a spôsobu života považuje Sväté písmo ako Božie slovo.
Spolu so všetkými kresťanmi vyznávame:
Veríme v jedného Boha, Otca všemohúceho,
Stvoriteľa neba i zeme,
všetkých vecí viditeľných i neviditeľných.
Veríme v jedného Pána Ježiša Krista,
jednorodeného Syna Božieho,
splodeného z Otca pred všetkými vekmi,
Boha z Boha a Svetlo zo Svetla,
pravého Boha z Boha pravého,
splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom,
skrze ktorého bolo všetko stvorené.
Ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie zostúpil z nebies
a vtelil sa skrze Ducha Svätého z Márie panny a človekom sa stal.
Ukrižovaný bol tiež za nás,
pod Pontským Pilátom trpel a bol pochovaný
a na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písem.
Vstúpil na nebesá,
sedí na pravici Otcovej a zas príde v sláve súdiť živých i mŕtvych,
a Jeho kráľovstvu nebude konca.
Veríme v Ducha Svätého,
Pána a Darcu života, ktorý pochádza od Otca i Syna,
ktorý spolu s Otcom a Synom ctený a slávený býva, ktorý hovoril skrze prorokov.
Veríme v jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú cirkev.
Vyznávame jeden krst na odpustenie hriechov
a očakávame vzkriesenie mŕtvych a život v budúcom veku.
Amen.
(nicejské vierovyznanie)
ČOMU VERÍME?
1. Boh
Je jeden Boh. Existuje večne ako tri rôzne, ale navzájom si rovné osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh sa nemení vo svojej svätosti, spravodlivosti, múdrosti a láske. On je všemohúci Stvoriteľ, Záchranca a Sudca. Boh je Pán, ktorý všetkému dáva život a všetkému vládne podľa svojej zvrchovanej vôle. Boh koná všetko pre svoju vlastnú slávu.
2. Biblia
Boh nemlčí. Na to, aby sme my mohli poznať Boha, potrebujeme, aby sa on sám odhalil. Božie slová sú vždy jeho mocné, autoritatívne sebavyjadrenie. Biblia sa skladá výlučne zo Starej a Novej zmluvy. Každé slovo inšpiroval Boh prostredníctvom ľudských autorov, takže kompletná Biblia v svojej pôvodnej podobe je Božím slovom. Božie Slovo je bezchybné a úplne spoľahlivé v otázkach faktov a učenia. Jedine Biblia má najvyššiu autoritu a je vždy dostatočná vo všetkých veciach viery a života.
3. Ľudstvo
Sme Božím obrazom. Sme Božími výnimočnými stvoreniami. Boh nás stvoril ako muža a ženu, ako dušu a telo, zodpovedných a slobodných. Každý má preto vrodenú, nezrušiteľnú a rovnakú dôstojnosť a hodnotu. Najvyšším zmyslom človeka je milovať, poslúchať a uctievať Boha, aby jeho sláva naplnila celú zem. Dôsledkom pádu a hriechu našich prvých rodičov je však skazená každá časť našej prirodzenosti. Hriech ničí naše vnímanie samých seba. Hriech ničí vzťahy s ľuďmi a svetom okolo nás. Čo je najtragickejšie, všetci muži a ženy sme duchovne mŕtvi, vinní hriešnici v nepriateľstve s Bohom. Každý človek preto nevyhnutne čelí Božiemu odsúdeniu a potrebuje sa znova narodiť, prijať odpustenie a zmieriť sa s Bohom, aby ho mohol poznať a páčiť sa mu
4. Ježiš Kristus
Ježiš Kristus je plne Boh a plne človek. Bol splodený Duchom Svätým a narodil sa z panny. Žil život bez hriechu v poslušnosti Otcovi, aký sme my mali žiť, no nežili sme. Vyučoval s mocou a všetky jeho slová sú pravdivé. Na kríži zomrel namiesto hriešnikov, niesol Boží trest za ich hriech a vykúpil ich svojou krvou. Z mŕtvych vstal a vo svojom vzkriesenom tele vystúpil do neba, kde je oslavovaný ako Pán všetkého. V Otcovej prítomnosti sa prihovára za svoj ľud.
5. Spasenie – záchrana
Vyhlasujeme, že Boh si nás vybral v Kristovi pred stvorením sveta, nie na základe poznania našej budúcej viery, ale bezpodmienečne, podľa svojej milostivej vôle. Spasenie je výlučne Božím činom z milosti. Nedá sa ničím získať ani zaslúžiť. Dokonal ho Pán Ježiš Kristus a v evanjeliu ho ponúka každému. Boh vo svojej láske volá k sebe hriešnikov a spôsobuje pokánie a vieru a odpúšťa im. Všetci, ktorí veria v Krista, sú ospravedlnení jedine vierou, sú adoptovaní do Božej rodiny a majú večný život. Evanjelium nie je len prostriedkom, ktorým sú ľudia zachránení, ale taktiež pravdou a mocou, ktorými sú ľudia posväcovaní. Pravda evanjelia nám umožňuje skutočne a radostne robiť, čo sa páči Bohu, a postupne sa meniť na Kristov obraz. Záchrana, ktorú toto evanjelium ponúka, sa prijíma jedine milosťou, jedine prostredníctvom viery, jedine v Kristovi. Pre spasenie nie sú potrebné žiadne nariadenia, rituály, skutky ani žiadne iné činnosti z ľudskej strany.
6. Duch Svätý
Duch Svätý je plne Bohom, rovný Otcovi i Synovi. Jeho hlavnou službou je oslavovať Pána Ježiša Krista. Duch Svätý bol poslaný z neba, aby oslavoval Krista a uplatnil jeho dielo spasenia. Neveriacich usvedčuje, že potrebujú Krista. Dáva duchovný život cez nové narodenie sa a pravé porozumenie Písmu (Božiemu slovu). Duch natrvalo prebýva vo všetkých, ktorých privádza k viere v Krista. Uisťuje ich o spasení, láskovo ich vedie a postupne ich premieňa na Kristov obraz. Prebýva v nás a zmocňuje nás duchovnými darmi, ktoré udelil pre službu a budovanie Kristovho tela – Cirkvi. Hoci v našej rodine zborov existujú rôzne chápania povahy a funkcie týchto darov, všetci uznávame, že pochádzajú od Boha a sú kľúčové pre duchovný rast a efektívnu službu.
7. Cirkev
Všeobecná cirkev je telom, ktorého hlavou je Kristus a do ktorého patria všetci zachránení. Jej viditeľným prejavom sú miestne cirkevné zbory—zhromaždenia veriacich, ktorí uctievajú Boha, počúvajú výklad Božieho Slova, prijímajú sviatosti (krst a Večera Pánova). Jednota Kristovho tela sa prejavuje v zboroch aj medzi zbormi vzájomnou láskou, pastoračnou starostlivosťou a povzbudzovaním. Pravé spoločenstvo medzi zbormi existuje len keď sú verné evanjeliu. Miestny cirkevný zbor má jasný biblický mandát hľadieť ďalej než na svoju vlastnú komunitu—na svoje okolie, národ a celý svet. Preto misia nie je dobrovoľným programom v zbore, ale nevyhnutnou súčasťou identity zboru. Sme povolaní ohlasovať Krista v evanjeliu a mocou Ducha Svätého podriaďovať jeho panstvu každý aspekt života. Hlavný spôsob, ktorým napĺňame túto misiu, je zakladanie zborov, ktoré zakladajú zbory, a tréningom ich vodcov. Našim zámerom je, aby bol každý človek viac podobný Ježišovi Kristovi. Taktiež veríme, že máme zodpovednosť jednak neutiecť zo svojej kultúry a jednak sa jej nepripodobniť, ale pokorne, prostredníctvom Ducha a pravdy evanjelia sa v nej s odvahou angažovať a usilovať sa o jej premenu a podriadenie Kristovej vláde.
8. Rovnosť mužov a žien a princíp mužského slúžiaceho vodcovstva
Aj muži, aj ženy sú spolu stvorení na Boží obraz a sú si preto pred Bohom ako osoby rovní. Majú rovnakú morálnu dôstojnosť a hodnotu a rovnaký prístup k Bohu cez vieru v Krista. Ako muži, tak aj ženy prijímajú duchovné dary, ktoré ich zmocňujú k službe v miestnom zbore i mimo neho. Preto ženy majú byť povzbudzované, vystrojované a zmocňované k využívaniu svojich darov – v službe Kristovmu telu, aj vyučovaním v kontexte, ktoré je v súlade s Božím Slovom. Aj manželia, aj manželky sú pred Bohom spoluzodpovední za duchovnú starostlivosť a život v domácnosti. Boh dal mužom hlavnú zodpovednosť viesť svoje manželky a rodiny ako slúžiaci vodcovia, charakterizovaní obetavou láskou podľa vzoru Ježiša Krista. Tento princíp mužského vedenia sa nesmie zamieňať s despotickým manipulovaním, ani ho čo i len vzdialene pripomínať. Naopak, ide o milujúcu, nežnú a opatrujúcu starostlivosť zbožného muža, ktorý je sám pod láskavou a nežnou autoritou Ježiša Krista. Starší/kazatelia každého miestneho zboru dostali autoritu pod vedením Ježiša Krista, aby dozerali na zbor a vyučovali/kázali Božie slovo pri spoločnom zhromaždení na budovanie tela. Úrad staršieho/kazateľa je vyhradený pre mužov.
9. Krst a Večera Pánova.
Krst a Večeru Pánovu dal Kristus cirkevným zborom ako viditeľné znaky evanjelia. Krst je symbolom jednoty s Kristom a vstupu do jeho Cirkvi, ale nedáva duchovný život. Večera Pánova je oslavou Kristovej obete, vykonanej raz a navždy. Chlieb a víno pri nej neprechádzajú žiadnou premenou. Všetky z nej plynúce požehnania sa prijímajú vierou.
10. Budúcnosť
Pán Ježiš Kristus sa vráti v sláve. Vzkriesi mŕtvych a bude spravodlivo súdiť svet. Tí, ktorí v Neho neuverili, dostanú večný trest a spravodliví život večnej radosti v spoločenstve s Bohom. Boh všetko stvorí nové a bude navždy oslávený.
HISTÓRIA CIRKVI BRATSKEJ
Cirkev bratská je jednou z kresťanských cirkví, ktorá vyznáva základné starokresťanské vyznania viery. Svoj pôvod, tak ako celá kresťanská cirkev, má v Bohu. Boh Otec si ju povoláva, Boh Syn za ňu zomiera a Boh Duch Svätý ju vedie a posväcuje.
Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym. Znamená to, že sa odvolávame na biblické evanjelium Ježiša Krista, ako jediné a kľúčové východisko a kritérium živej viery a zbožného života.
Sto rokov pred reformáciou (r. 1517) v dnešnom Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Ako neskôr reformátori na západe, aj Jan Hus nabádal cirkev, aby sa vrátila k biblickému evanjeliu. Až jeho smrť naštartovala silné reformačné úsilie a zápal husitov. Jeden z nich, Peter Chelčický je považovaný za zakladateľa Jednoty Bratrskej, Unitas Fratrum (1457). „Jednota” bolo v tej dobe slovo, ktorým sa označovala cirkev. Jednota Bratrská sa tak stala prvou „protestantskou” cirkvou na svete.
Pod silným protireformačným tlakom však musela Jednota Bratrská odísť z územia vtedajšieho Rakúsko-Uhorska do exilu v Sasku. Jej členovia boli novodobými misionárskymi priekopníkmi. Niesli Evanjelium na miesta, kde dovtedy o Božej záchrane nepočuli. Z Jednoty Bratrskej vzišli aj výrazné osobnosti európskeho formátu. Jej posledným biskupom bol učiteľ národov Ján Ámos Komenský (1627-1672).
Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. 1781 priniesol aspoň obmedzené slobody pre luteránov a kalvínov na území Rakúskej monarchie. Avšak nasledujúce obdobie bolo obdobím postupného úpadku viery. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až prebudenecké hnutie v 19. storočí.
Jedným z predchodcov súčasnej Cirkvi bratskej je aj Svobodná církev reformovaná, ktorá vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol zreteľne premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo konečnou a jedinou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu šíriť ďalej. Cirkev sa rýchlo šírila aj na Slovensko.
Po prvej svetovej vojne cirkev zmenila svoje meno na Církev českobratskú. Svojím menom tak chcela nadviazať na odkaz Jednoty bratrské a jej bohaté dejiny. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Masaryka stal kazateľ Cirkvi českobratskej, František Urbánek. Ako sa postupne cirkev rozrastala aj na slovenskom území (prvý cirkevný zbor v Prešove 1923, druhý v Bratislave 1926), vznikla potreba názov cirkvi zmeniť a odvtedy na území oboch krajín používa názov “Cirkev bratská”.
